Správne miery pre dokonale padnúce oblečenie

Každá žena je jedinečná..

Každá žena má svoje špecifické vyžarovanie, svoju jedinečnú krásu, štýl vyjadrovania a obliekania a v neposlednom rade aj svoju veľkosť oblečenia. Každá žena je krásna presne taká, aká je a napriek tomu sa stáva, že sa nechajú odradiť od kúpy nového oblečenia, keď príde na veľkosť.

Priznám sa, že ja sama som ženou, ktorá s procesom prijatia samej seba pracuje veľmi dlho. A napriek tomu, že som veľmi pokročila a cítim veľkú zmenu, stále ešte sem tam znovu na chvíľku spadnem do svojho starého programu pochybností a hľadania nedostatkov a kritiky voči sebe. V lepšom prípade je to len ľahké zapochybovanie a chvíľku mi vždy trvá, než sa vrátim späť k prežívaniu tu a teraz a vnímaniu toho, že každá z nás je jedinečná a neopakovateľná. Porovnávanie nemá žiadnu pridanú hodnotu. Všetky sme dokonalé a krásne presne také, aké sme. Nič viac a nič menej nepotrebujeme.

Celé veky si ľudstvo razí cestu životom zvláštnym spôsobom. Namiesto toho, aby sme žili vo svojej jedinečnosti a zveľaďovali svoju krásu a bytosť, ktorou sme, tak sa snažíme zmeniť, podobať, súperiť, zvíťaziť a ovládať.

Rovnako ako aj ja, každá žena si pravdepodobne skrýva v sebe nejakú pochybnosť alebo aj túžbu správnej veľkosti a dokonalosti, ktorú sa snažíme dosiahnuť.

Zvyčajne chceme presne to, čo nemáme. Prečo je to tak? Prečo sa uháňame za niečím iným, keď môžeme zveľaďovať a skrášľovať presne to, čo máme. A vyčarovať tak zázrak v podobe spokojnej a usmiatej ženy, ktorá prináša sebe a svojmu okoliu radosť a potešenie.

Čo si budeme nahovárať. Všade okolo nás a vlastne celé veky sa rieši kult ženskej krásy. A týka sa to všetkých žien, všade. Ženy akejkoľvek národnosti, postavenia, kultúry, či doby, v ktorej žili, riešili krásu. A potom dôležitý vplyv má aj prostredie, v ktorom mladá žena vyrastá. Nie vždy je toto prostredie ideálne. Ale poskytuje priestor na prácu na sebe, uvedomovanie a posúvanie vlastných presvedčení k lepšiemu. Aspoň tak to zo svojich skúseností vnímam dnes ja po dlhej ceste, ktorou som si prešla. A viem, že ma toho ešte veľa čaká. Teraz však už viem, že tú cestu  si chcem zariadiť inak – po svojom.

Každá kultúra a doba prináša niečo iné. Vždy je to niečo nové, čo tu predtým nebolo. Niečo, čo sa odrazu považuje za kult ženskej krásy.

Kult krásy ženy v priebehu vekov

Neopaolitické sošky Venuše, ktorú ľudia tvorili pred vyše 20 tisíc rokmi, sú najstaršie umelecká diela človeka na svete. Obrázky tejto sošky sú súčasťou takmer každej historickej knihy o umení alebo vývoji človeka. Preto som sa rozhodla začať práve v tejto dobe a zastaviť sa pri tom, čo bolo vtedy pre ľudí najdôležitejšie. Soška pravdepodobne nezobrazovala vtedajší ideál krásy, ale skôr znaky, ktoré boli vtedy pre ľudí dôležité. Kult krásy dávnych dôb prestavoval ženu ako matku. Vyobrazenia ženy  schopnej mať deti a nadobudnuté množstvo tuku získané niekoľkými tehotenstvami vôbec neprekážal, skôr potvrdzoval schopnosť ženy mať deti aj v ťažkých časoch, prípadne v obdobiach hladu. Kult krásy predstavoval materstvo. Venuše predstavovali akýsi magický predmet alebo talizman, ktorému pripisovali schopnosť podporiť plodnosť a prežitia matky a dieťaťa.

Kultom tela a krásy sa začali výrazne zaoberať už starí Egypťania. Tajomstvá krásy zaznamenávali a strážili kňazi a zároveň v tej dobe to boli práve oni, ktorí boli experti na zveľaďovanie tela. V treťom tisícročí pred n. l. žili dve najväčšie a najznámejšie egyptské krásky, kráľovná Kleopatra a manželka kráľa Achnatona Nefertiti. Pravé vlasy alebo parochne z hodvábnych vlákien farbili na čierno a popretkávali ich tenkými zlatými stužkami.

Antickí Gréci považovali krásu tela za veľmi dôležitú. V Grécku v 4. storočí pred n. l. bol ženský ideál krásy skromnejší ako v Egypte a na prvom mieste bol vždy muž. Ideál ženskej krásy bola antická športovkyňa, ktorá prekypovala zdravím a vitalitou – mala pevné poprsie, štíhle vypracované telo, štíhly pás, mäkko klenuté boky a dlhé vyšportované nohy. Pre Grékov však nebola dôležitá len krása a dokonalosť hľadali v prepojení tela a ducha.

Aj Rimania milovali krásne ženy. Veľa inšpirácie čerpali práve u Grékov. Učarovali im Galské otrokyne zo Severu s dlhými blond vlasmi. Bohaté urodzené dámy si dávali vyrábať parochne z vlasov otrokýň. Niektorým otrokyniam s výnimočnými vlasmi sa dostalo nadštandardnej starostlivosti v dome urodzenej dámy, aby mali pravidelný prísun vlasov do svojej parochne.  Chudobnejšie ženy tej doby boli vynaliezané a používali rôzne prostriedky, ako sa k blond vlasom dopracovať. Nie všetky spôsoby boli práve bezpečné. Ženy častokrát riskovali, že o vlasy prídu úplne. Najlacnejším a najbezpečnejším prostriedkom bolo vysedávanie na slnku napoludnie.

Kresťanstvo v stredovekej Európe stavalo ženy na okraj spoločnosti. Akákoľvek estetika a krása bola potlačená cirkevným útlakom. Obdobie gotiky krásou pohŕdalo a pekné ženy boli odsudzované. Veci duchovné sa stavali nado všetko. Ženy si museli zahaľovať vlasy, skrášľovanie sa či nosenie šperkov bolo neprijateľné. Ženy si po svadbe zahaľovali vlasy a blond vlasy sa prefarbovali na čierno, pretože bledá farba vlasov sa spájala so smilstvom.

Nástupom Renesancie sa Antický kult tela vrátil a opäť boli v móde oblé krivky a plné tvary. Avšak kým v antike sa vsádzalo na prirodzenosť, renesancia ženy tvarovala do ideálnej postavy. Je to obdobie začiatku nosenia korzetov.
Renesancia priniesla aj osvieženie a nový smer v oblasti ženskej krásy, ktorý sa prejavoval hlavne vo výtvarnom umení. Umelci maľovali ženy s odhaleným poprsím, predovšetkým ako dojčiace matky. Zvečňovali krásy ľudského tela a mladosť. Táto tolerancia však zostala v umeleckom vnímaní, pretože spoločnosť naďalej vyžadovala ženy zahalené a za akúkoľvek neprijateľnú odlišnosť boli tvrdo kritizované a trestané. Neskôr sa aspoň upustilo od bledej pokožky a červenkasté líca ženy boli namiesto hriechu vítané.
Pre túto dobu je príznačné puritánstvo a to je veľmi dobre zachytené v diele Nathaniela Hawthorna Šarlátové písmeno, ktoré sa stalo aj predlohou k rovnomennému filmu.

Tudorovské obdobie v Anglicku uznávalo väčšie ženy, avšak móda tej doby priniesla skôr oblečenie, ktoré ženu skrývalo a nič nezvýrazňovalo. V oblečení, ktoré nosili, pôsobili ženy veľmi mohutne. Používali rôzne vypchávky, obrovské límce a klobúky. Límce sa rýchlo sa stali veľmi populárne a ich veľkosť a mohutnosť rýchlo narastala. Niektoré sa vystužovali dokonca železnými konštrukciami. Významnou predstaviteľkou je kráľovná Alžbeta I. (jej obdobie vládnutia je označované aj ako alžbetínska doba).

18ste storočie prinieslo krásu v podobe štíhleho pásu, a dlhých vlasov, z ktorých sa tvorili veľkolepé účesy, zdobili sa stužkami, perím a rôznymi doplnkami. Šľachtici nosili parochne, ženské oblečenie zoštíhľovalo pás a v oblasti bokov sa na sukniach používali vypchávky. Ženy aj v tomto období boli stále len prostriedkom na počatie dedičov a tak sa častokrát realizovali v tvorbe oblečenia a doplnkov.
Výborným zobrazením tej doby je film Vojvodkyňa – The Duchess, ktorý bol inšpirovaný životom Georgiany Cavendish.

19stestoročie bolo pokračovaním a umocňovaním kultu štíhleho pásu. Ženy nosili korzety, aby dosahovali extrémne štíhly pás. Sťahovaním korzetov ženy trpeli, mali problémy s dýchaním, obmedzovali funkciu vnútorným orgánov, niektoré žiaľ aj zomierali. V tomto období žila aj princezná Sissi – Alžbeta Bavorská, ktorá sa neskôr stala rakúskou cisárovnou a česko-uhorskou kráľovnou. Je považovaná za najkrajšiu ženu svojej doby, ale málokto vie, že jej život bol neustálym bojom a utrpením. Sprevádzali ho aj prísne diéty, cvičenia a túžba po štíhlom páse a tele. Toto sa veľakrát odzrkadľovalo aj na jej zdraví, ktoré si však vedela vždy prinavrátiť vďaka cestám a pobytmi pri mori v milovanom Grécku.
Trojdielny film Sissi asi netreba predstavovať. Toto stvárnenie je len pozlátkom toho, ako Sissi naozaj žila.

Krása žien a všeobecný kult krásy sa dotýkal všetkých žien a ostro sa sledoval najmä u vysokopostavených žien, ktoré boli „na očiach“. Kruté zaobchádzanie a nehostinné podmienky pre ženy, ktoré sa tiahli rokmi ľudského vývoja, si pýtali svoju daň na zdraví a vitalite.

Kult krásy ženy z pohľadu národných zvyklostí tiež stojí za spomenutie, nakoľko sa nevyhýba asi žiadnej kultúre.

V Iráne si nielen ženy ale aj muži dávajú upravovať nos, ktorého proporcie sa stali nielen kultom krásy a zároveň aj ikonou spoločenského statusu. Plastická operácia nosa sa tak stala dôležitou súčasťou života a mnohí nosili obväzy oveľa dlhšie, ako bolo nutné, len aby bolo viditeľné a zapamätateľné, že operáciu podstúpili. Trend je ale úplne opačný, ako inde vo svete. Nosy si skôr dávajú zväčšiť.

Mauritánia a niektoré západoafrické krajiny považujú za najkrajšie obézne ženy, predovšetkým také, ktorým sa na koži vytvorili strie, čo sú drobné jazvy v koži, ktoré vznikajú pri rýchlom alebo extrémnom priberaní. Dievčatá posielali na akési tábory, kde ich vykrmovali, aby získali želané proporcie. Ak sa chceli dobre vydať, potrebovali k tomu želanú hmotnosť.

Vo Francúzsku je dodnes ideálom krásy žena s minimálnym množstvom make-upu, štýlovo upravená a vkusne oblečená. Francúzsky štýl je krásny, ale môže sa zdať až príliš upätý.

Najkrajšie japonské ženy majú bielu pleť a rovné vlasy. Používajú najrôznejšie metódy na udržanie kultu japonskej krásy. Častokrát to nebolo len o tom, že sa ženy vyhýbajú slnku. Ženy používali chemické mydlá a prostriedky, aby si pleť vybielili. Vlasy sa všemožnými spôsobmi snažili natrvalo vyrovnať, čo tiež prináša so sebou riziká – zhoršenie kvality vlasov, alebo straty vlasov úplne.

Čína je preslávená ideálom ženskej krásy v podobe Geiše – ženy s drobnými chodidlami . Tento ideál v minulosti predstavoval obrovské utrpenie pre ženy. Našťastie dnes je to už len história. Dievčatám od detstva, približne v období 4 až 5 rokov, začali obväzovať chodidlá, aby im zostali v detskej veľkosti. Zviazané nôžky sa deformovali (nazývali ich lotosové nôžky), spôsobovali ukrutné bolesti a ženy mali problém aj chodiť alebo nevedeli chodiť vôbec. Zostávali doma, ako majetok svojho manžela alebo sa nechávali nosiť. Spôsobené deformácie a zakrpatenia boli neznesiteľné po celý zvyšok života. Čím bohatšia rodina, tým museli byť nôžky menšie. Dievčatá z chudobných rodín tento proces nepodstupovali, pretože si museli riadne vykonávať svoju prácu a povinnosti.

V Thajsku žije kmeň Padaung, kde sa symbolom krásy a spoločenského statusu stal dlhý krk. Už vo veku približne piatich rokov dievčatkám nasadzujú na krk prvé kovové obruče. Potom každým rokom pribudne jedna až dve ďalšie. V 16tom roku života ženy, kedy ich počet je okolo dvadsať, sa s pridávaním obručí končí. Mosadzné obruče sa stávajú postupne nielen okrasou, ale zároveň aj oporou. Vážia niekoľko kilogramov a žiaľ aj jednoduché činnosti, ako spánok či pitie vody sa pre tieto ženy so „žirafími“ krkmi stávajú veľkým problémom. Traduje sa, že zosadenie týchto kruhov by pre ženu znamenalo smrť v podobe zlomenia krku, pretože rokmi podopierané svalstvo ochablo.

Moderná doba priniesla obrovskú zmenu v pohľade na ženy.

Ženy postupne získavali slobodu a už neboli len niečím, o čom rozhodujú muži. Cesta to bola zdĺhavá a bolestivá, ale aj napriek tomu sa ideál krásy stále rozvíja a čas od času sa velebí niečo iné.

V 20tych rokoch boli obdivované ženy skôr útlejšej postavy, až chlapčenskej. Ženy vyzliekli alebo doslova odhodili korzety, dlhé bohaté sukne, odhaľujú svoje prednosti bez ostychu a postupne si budujú svoje miesto v mužskom svete. Túžba po slobode, rovnosti a novom myslení sa odzrkadľovala aj vo vnímaní krásy žien. Najvýznamnejšou predstaviteľkou bola jednoznačne Coco Chanel, ktorá doslova začala novú éru módy a vnímania ženy.

Keď sa svet presýtil chudými postavami, na výslnie znova prišli ženskosť a ženské tvary. Ženy opäť zvýrazňujú svoje krivky. Stále boli v kurze chudučké ženy, ale s výraznejšími ženskými tvarmi. Postupne sa vnímanie žien upriamuje výlučne na ich ženskosť a prichádza do popredia žena „krv a mlieko“. Tu asi okamžite každému napadne Marilyn Monroe v 50tych rokoch.

O pár rokov prichádza opäť obrovská zmena a pozornosť sa upriamuje na extrémne vychudnuté postavy, ktoré vyzerajú až nezdravo. V 60tych rokoch sa s takouto postavou preslávila modelka známa ako Twiggy.

Tento trend čiastočne pretrváva až dodnes. Neskôr, približne v 80tych rokoch sa tvorí ďalší nový kult krásy, ideálnej ženskej postavy 90-60-90. Akýsi trend dokonalosti. Popri chudučkých postavách vystupujú do popredia aj vyšportované krásne ženské telá plné sily, nespútanej energie a dokonalosti. Najznámejšie predstaviteľky 90tych rokov boli Pamela Anderson, Naomi Campbell, Claudia Schiffer alebo Cindy Crawford a mnohé iné.

Takže čo sú vlastne tie správne miery?

Sú to tie, ktoré má väčšina prezentovaných ideálov krásy? Alebo sú to tie, ktoré majú „normálne“ ženy, ktoré stretávame bežne na ulici? Alebo len tie, ktoré považujeme na krásne subjektívne? A ktorý je vlastne ten subjektívny pohľad?

Jedného dňa som nad tým všetkým začala zamýšľať.  Tento tlak spoločnosti a okolia som začala vnímať okolo 14teho – 15teho roku života. V tom období som viac začínala vnímať svet okolo seba a začala som vystupovať von zo svojho vnútorného uzatvoreného priestoru, kde som bola dovtedy spokojná. Ale namiesto toho, aby som svoj vnútorný svet len pootvorila, nahliadala a užívala si krásy vonkajšieho sveta, tak som si vonkajší svet vtiahla dnu a dovolila som, aby zahubil všetko, čo som dovtedy vybudovala a čomu som verila.

Chcem tým len povedať, že namiesto toho, aby som svoj vnútorný svet obohatila, tak som ho prepísala.

A najskôr bolo nutné, aby sa to celé stalo, aby som mohla nájsť cestu späť a dostala sa až sem. Potrebovala som sa vymaniť zo svojich vlastných predstáv o dokonalosti. Kedy viem poodhaliť svoju cestu a to, čo som  cítila.

Keď som tento článok spracovala, bolo mi smutno. Nie plačlivo, ale tak súcitne smutno. Čo všetko ženy podstupovali v priebehu svojho života, len aby sa páčili. Otázka mi prišla ihneď. Aby sa páčili komu? Mužom, iným ženám alebo sami sebe? Pravdepodobne to bude spleť všetkých faktorov a pre každú ženu existuje iná odpoveď, ktorú pozná len ona sama.
A deje sa to stále, len vždy v iných farbách a odtieňoch.

..ideálne miery neexistujú..

To ste už určite počuli. Avšak je veľmi dôležité si to aj uvedomiť a vnímať to.

Mne samej teda hodnú chvíľu trvalo, kým som to pochopila. Presnejšie pekných pár rokov. A teraz už viem, že presne to, čo ja obdivujem na inej žene, tak sa môže diať aj opačne. Niekedy tá predstava znie až neskutočne. Ale je to tak. Niekoľkokrát som sa toho stala svedkom, či už priamo alebo nepriamo. Keď jedna žena obdivuje druhú a každá chce to, čo má tá druhá.

Naozaj to tak funguje a všetky chceme niečo, čo má iná žena.

Naše telo stačí správne obliecť. Nie podľa najnovšieho trendu alebo podľa najznámejšej ženy na svete. Obliecť sa tak, aby sme sa cítili pohodlne a podčiarkli sme svoju jedinečnosť a krásu.

Skúste si spomenúť, kedy sa vám stalo, že ste videli ženu, ktorá vás očarila. Pravdepodobne ste v prvom momente neskúmali jej postavu, oblečenie, make-up alebo či je ideálom krásy.  Zaujala svojím vystupovaním, štýlom, prejavom – svojou osobnosťou. Tým vnútorným vyžarovaním, ktoré vedela pretaviť do zovňajšku.

Bolo podmienkou, aby táto žena mala ideálne miery? Určite nie. Každá žena vyžaruje svoje osobité kúzlo a na to nepotrebuje ideálne miery. Potrebuje byť spokojná. Spokojná sama so sebou.

Preto, nech vás neodradí číslo vašej veľkosti alebo pocit nedokonalosti od toho, aby ste sa cítili výnimočne.

Aby ženy vyzerali skvelo, pôsobili úžasne a vyžarovali spokojnosť, na to máme oblečenie a módu. Nie však preto, aby sme sa jej podrobovali. Ale preto, aby nás podporovala. Aby sme sa zabávali, hrali, skrášľovali a cítili sa príjemne. Toto všetko môžete dosiahnuť, keď budete nosiť oblečenie, ktoré budete milovať a budete si ho radi obliekať.

 Oblečenie vám dáva možnosť stať sa sama sebou.

Je úplne jedno, čo za ideálne považuje niekto iný, či už všeobecne oslavované „ideálne miery“, módna polícia alebo kamaráti, známi a rodinní príslušníci. Je to ich názor. Vy môžete pokojne obdivovať svoje telo a nemusíte sa zaťažovať tým, čo si myslí niekto iný. Keď aspoň na chvíľku pripustíte, že vyzeráte naozaj krásne, začnú sa diať zázraky. Začnete vidieť možnosti, ako sa podporiť a ako byť spokojné.

Správne oblečenie je to, čo vám umožní cítiť sa krásne, pohodlne a jedinečne a ktoré vás podporuje.

Pritiahne vám do života šťastie, zdravie a lásku.

Sprievodca Intuitívnou módou

Chceš spoznať sama seba, svoje farebné nastavenie?
Rada skúmaš nové vec? 

Pozývam Ťa spraviť si príjemnú chvíľku a objaviť možno veci, ktoré si o sebe nevedela..

Viac informácií